George Soros: príbeh úspechu legendárneho investora
Ako v každej sfére života, aj na forexe nájdete vynikajúce osobnosti, ktorých mená sa zapísali do histórie. George Soros je jedným z najúspešnejších obchodníkov v histórii forexu. Jeho kariéra sa začala založeném Quantum fondu v roku 1969 v Curacao (Holandské Antily v Karibskom mori). Počas svojej existencie uskutočnil Kvantový fond veľa lukratívnych špekulatívnych operácií na devízovom trhu. Napríklad iba na spotovom trhu v roku 1996 dosiahol fond zisk na úrovni ročného príjmu spoločnosti McDonald's Corporation. Najznámejšou transakciou Georga Sorosa je však obchod s britskou librou z roku 1992. Vďaka nemu dosiahol za jeden mesiac čistý zisk 2 miliardy dolárov. Pre tento búrlivý úspech a jeho pozadie si George Soros vyslúžil povesť „muža, ktorý zlomil Bank of England“.
George Soros vďačí za ohromujúci zisk situácii vo svete v 90. rokoch. V roku 1979 Nemecko a Francúzsko iniciovali založenie Európskeho menového systému (EMS). Ten vznikol s cieľom udržať stabilitu národných mien krajín, ktoré boli súčasťou systému a pripraviť ich na menovú integráciu. Pôvodnými členmi EMS boli Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Dánsko, Írsko a Luxembursko. Jadrom EMS bol mechanizmus regulácie menových kurzov (Európsky mechanizmus výmenných kurzov (ERM), ktorého základom bolo zavedenie Európskej menovej jednotky (ECU), prototypu súčasného eura (EUR). Vo vzťahu k ECU bol vytvorený centralizovaný kurz. Okrem toho boli pre každého člena EMS stanovené limity menových kurzov (koridor), v rámci ktorých mohol výmenný kurz kolísať. Účastníci boli povinní udržiavať kurz svojej národnej meny akýmkoľvek spôsobom na základe podmienok dohody, inak museli systém opustiť. Podľa charty sa centralizované kurzy účastníkov EMS mohli meniť. Od roku 1979 do roku 1987 sa to stalo 9-krát.
V roku 1990 sa Veľká Británia pripojila k EMS a výmenný kurz britskej libry (GBP) bol stanovený na 2,95 nemeckej marky (DEM) v rámci prípustného koridoru ± 6 %. Do polovice roku 1992 sa vďaka ERM výrazne znížila miera inflácie v európskych krajinách zúčastňujúcich sa na EMS. Umelé udržiavanie menových kurzov v rámci menového koridoru napriek tomu vyvolalo medzi investormi pochybnosti. Situácia sa zhoršila po zjednotení západného a východného Nemecka v roku 1989. Slabosť východonemeckej ekonomiky spôsobila obrovský rozmach vládnych výdavkov, čo prinútilo centrálnu nemeckú banku (Bundesbank) vydávať viac peňazí. Táto politika viedla k vysokej inflácii, na čo Bundesbank reagovala zvýšením základnej úrokovej sadzby. Vysoké úrokové sadzby priťahovali zahraničných investorov. To zase spôsobilo silný dopyt po nemeckej marke, ktorý zvýšil jej hodnotu. Veľká Británia, ktorá bola viazaná dohodou o EMS, musela udržiavať kurz národnej meny v rámci pevne stanovených limitov menového koridoru voči nemeckej marke. Britské hospodárstvo bolo v tom čase v zúfalej situácii. Miera nezamestnanosti vo Veľkej Británii prudko stúpala. Bank of England sa neodvážila zvýšiť úrokové sadzby podľa vzoru nemeckej Bundesbanky, pretože tento krok by za daných podmienok mohol situáciu iba zhoršiť. V blízkej budúcnosti sa však nečrtali žiadne ďalšie možnosti na posilnenie kurzu domácej meny. V tom čase George Soros a mnoho ďalších investorov usúdilo, že Spojené kráľovstvo nebude schopné udržať kurz domácej meny na požadovanej úrovni a bude musieť oznámiť devalváciu svojej meny alebo vystúpiť z ERM.
George Soros sa rozhodol požičať si libry (GBP), predať ich za nemecké marky (DEM) a investovať do nemeckých aktív. Vďaka tomu sa predalo takmer 10 miliárd GBP. George Soros v týchto úvahách nebol jediný, a jeho príklad nasledovali mnohí ďalší investori.
V dôsledku uvedených špekulácií sa nestabilná hospodárska situácia vo Veľkej Británii ešte zhoršila. V snahe napraviť situáciu a zvýšiť kurz meny Bank of England odkúpila za svoje rezervy zhruba 15 miliárd GBP. Očakávaný cieľ však nedosiahla. Následne 16. septembra 1992, v deň, ktorý sa odvtedy nazýva „Čierna streda“, Bank of England ohlásila, že zvyšuje úrokovú sadzbu z 10 % na 12 %. Regulátor chcel takto upokojiť situáciu, očakávania predstaviteľov centrálnej banky to však nesplnilo.
Investori, ktorí predali libry, boli presvedčení, že ďalší strmý prepad hodnoty britskej meny im vynesie obrovský zisk. O niekoľko hodín neskôr Bank of England ohlásila úmysel zvýšiť úrokovú sadzbu na 15 %. Obchodníci však napriek tomu libry naďalej predávali. To pokračovalo až do 19:00 toho istého dňa. Neskôr hlavný minister financií Norman Lamont oznámil, že Veľká Británia opúšťa Európsky mechanizmus pre výmenné kurzy (ERM) a znižuje úrokovú sadzbu na 10 %. Od toho dňa sa kurz libry vymkol spod kontroly. Počas 5 týždňov sa prepadol o 15 % voči nemeckej marke a o 25 % voči americkému doláru. Kvantovému fondu to prinieslo obrovský zisk. Za jediný mesiac získal George Soros zhruba 2 miliardy amerických dolárov nákupom výrazne lacnejších libier za nemecké aktíva. Je pozoruhodné, že v septembri 1992 sa libra prepadla o takmer 3 000 pipov!
George Soros, „človek, ktorý zlomil Bank of England“, teda ukázal, do akej miery môžu byť centrálne banky citlivé na menové špekulácie veľkých investorov v podmienkach umelo udržiavaných menových kurzov. S požičanými prostriedkami dokázal George Soros len za niekoľko týždňov zhromaždiť bohatstvo, ktoré mu otvorilo dvere k charitatívnej činnosti. Centrálne banky sa usilujú zabrániť negatívnemu vplyvu menových špekulácií na ekonomiku krajiny tým, že vytvárajú rezervy v zahraničných aktívach. Ako však ukázala prax, takéto rezervy nemusia byť účinné, ak stoja proti veľkému kapitálu investorov, ktorých spája rovnaký cieľ.
Forex je dnes oveľa likvidnejší ako na začiatku 90. rokov. Žiaden investor, hoci aj s biliónovým kapitálom, tak nedokáže dlhodobo ovplyvňovať kurz žiadnej meny. „Čierna streda“ zo septembra 1992 je dávno za nami a súčasťou histórie. Historické fakty by sme však nemali zanedbávať, pretože história má sklon k tomu, že sa opakuje.
