Predtým, než začnete obchodovať na devízovom trhu, je dôležité pochopiť, akú úlohu zohráva súkromný investor na globálnom devízovom trhu. Oboznámenie sa s typmi účastníkov devízového trhu, ako aj s ich vplyvom na trh, vám pomôže lepšie pochopiť, ako sa menia menové kurzy. Nižšie nájdete zjednodušenú schému vzájomnej interakcie účastníkov menového trhu.
Brokerská spoločnosť pôsobí na devízovom trhu ako sprostredkovateľ medzi ostatnými významnými účastníkmi trhu. Hlavnými účastníkmi devízového trhu sú komerčné banky. Sú oprávnené vykonávať nákupné/predajné obchody bez sprostredkovateľa v mene svojich klientov. Obchody môžu uskutočňovať priamo s inými bankami, ak majú dohodu o výmenných kurzoch, alebo prostredníctvom brokerských spoločností. Toto je zjednodušená schéma spolupráce: obchodné oddelenie komerčnej banky kontaktuje brokerskú spoločnosť a opýta sa na podmienky obchodov, ktoré aktuálne ponúkajú ostatné banky. Ak obe strany s podmienkami súhlasia, banky uzatvoria obchod prostredníctvom brokerskej spoločnosti, ktorá má províziu zo zisku (percento z realizovaného obchodu). Brokerské spoločnosti sú teda miestom, kde sa tvoria menové kurzy. Komerčné banky dostávajú informácie o výške kurzov od brokerských spoločností.
Ďalší dôležití účastníci devízového trhu sú národné banky iných krajín. Nevstupujú na trh, aby zvýšili svoj kapitál, ale aby posúdili stabilitu výmenného kurzu ich národných mien alebo upravili aktuálnu menovú politiku. Aby zachovali dôvernosť svojich aktivít, často uzatvárajú obchody nepriamo, prostredníctvom jednej alebo viacerých komerčných bánk. Národné banky rozvinutých krajín sa môžu spojiť, aby dosiahli spoločný cieľ.
Medzi pasívnych účastníkov patria aj investičné fondy. Investujú svoje prostriedky do cenných papierov vlád a korporácií rôznych krajín a zarábajú tak na špekulovaní s menami. Jeden z najznámejších investičných fondov je Quantum Fund Georgea Sorosa. Fond má k dispozícií niekoľko miliárd amerických dolárov a z požičaných prostriedkov môže získať raz toľko. Investičné fondy sú preto odolné voči zásahu národných bánk.
Účastníci zahraničného obchodu, hlavne spoločnosti, ktoré importujú alebo exportujú tovary sa tiež považujú za pasívnych účastníkov trhu. Ak dovozný obchod prebieha v cudzej mene, táto mena by mala byť kúpená pred uzavretím obchodu. Ak dochádza k realizácii vývozného obchodu v cudzej mene, túto menu je potrebné predať po zrealizovaní obchodu. Tieto operácie sa vykonávajú prostredníctvom komerčných bánk. Ďalší typ pasívnych účastníkov sú medzinárodné korporácie. Tieto spoločnosti majú obchodné zastúpenie v zahraničí. Pri transakcii prostriedkov zo zastupiteľských kancelárií do hlavných pobočiek dochádza k operáciám konverzie meny. Komerčné banky vykonávajú aj tieto operácie.
Postupne sa približujeme k pochopeniu úlohy súkromného investora na devízovom trhu. Súkromný investor zvyčajne nemá dostatočný kapitál na uzatváranie obchodov na trhu (minimálna veľkosť obchodu je 100 000 jednotiek meny). Preto obchodníci využívajú služby brokera. Predajné/nákupné obchody môžu uzatvárať aj prostredníctvom komerčných bánk, pre individuálneho investora je však nemožné dosiahnuť zisk z výmenného kurzu. Výmenný kurz komerčných bánk sa mení raz za deň a rozdiel medzi cenou predaja a nákupu (spread) je veľmi vysoký.
Toto je dôvod vzniku brokerských spoločností. Súkromný investor môže vďaka obchodovaniu s maržou otvoriť a zatvoriť obchody dokonca aj s veľmi nízkym kapitálom.
S vývojom internetu sa brokerské firmy stali tiež dealing desk brokermi a teraz poskytujú služby všetkým. Každý, kto má niekoľko tisíc amerických dolárov si môže skúsiť obchodovanie na devízovom trhu. Nie je sa však kam ponáhľať! Predtým, než si otvoríte účet v niektorej z dealing desk brokerskej spoločnosti, prečítajte si články alebo knihy o devízovom trhu a niekoľko mesiacov si precvičujte svoje obchodné zručnosti na demo účte. O nič tak neprídete, získate však neoceniteľné obchodné skúsenosti.
